India hrala na Majstrovstvách sveta, je víťazom Majstrovstiev sveta v krikete a bola aj majstrom sveta v hokeji! No, teraz sa pozrime na to vážne, prečo sa India nedostala na Majstrovstvá sveta vo futbale.
India v roku 1950 skutočne vyhrala lístok na Majstrovstvá sveta vo futbale, ale skutočnosť, že Indovia v tom čase hrali naboso, čo bolo dlhodobo zakázané FIFA, a nedostatok devíz v tom čase, ako aj potreba cestovať cez oceán loďou do Brazílie, spôsobili, že sa indický tím vzdal kvalifikácie na Majstrovstvá sveta v roku 1950, ktoré Indická futbalová federácia (IFF) v tom čase nepovažovala za dôležitejšie ako olympijské hry. Indický futbal bol však v tom čase skutočne dosť silný. V roku 1951 na Ázijských hrách v Naí Dillí porazili Irán 1:0 a vyhrali majstrovstvá mužského futbalu – domáci zápas nie je čestný? V roku 1962 India v Jakarte porazila Južnú Kóreu 2:1 a vyhrala Majstrovstvá Ázijských hier. V roku 1956 sa India na olympijských hrách dostala do finále štvorky a bola prvým tímom, ktorý dosiahol takéto výšky. Bol to prvý ázijský tím, ktorý dosiahol takéto výšky.
Indická futbalová asociácia (IFA) je oveľa otvorenejšia ako Čínska futbalová asociácia (CFA), ktorá v roku 1963 zamestnala zahraničného hlavného trénera a doteraz zamestnala 10 diplomatov vrátane Hortona, ktorý bol hlavným trénerom čínskeho národného tímu a ktorý vedie indický tím päť rokov (2006 – 2011), čo je najdlhšie obdobie na čele najdlhšej diplomacie, ktorá však neviedla k prelomu v indickom futbale.
Indická futbalová federácia (IFF) si stanovila cieľ dostať sa do finálovej fázy Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2022. Cieľom Indickej ligy je prekonať čínsku Superligu – v roku 2014 sa Anelka pripojil k FC Mumbai City, Piero k Dillí Dynamo, Pire, Trezeguet, Yong Berry a ďalšie hviezdy hrali v Indickej Premier League, bývalý útočník Manchestru United Berbatov tiež podpísal zmluvu s tímom Indickej Premier League, Kerala Blasters, v lete tohto roku. Celkovo je však indická liga stále na veľmi juniorskej úrovni a Indovia uprednostňujú kriket pred futbalom, takže nemôže prilákať záujem sponzorov.
Briti kolonizovali Indiu na toľko rokov a na odchod si so sebou vzali aj obľúbený futbal na svete, pravdepodobne preto, že si mysleli, že tento šport nie je vhodný ani pre Indiu. Možno sú Indovia príliš plachí na to, aby hrali loptové hry bez hokejky, ktorá by ich podporovala...
Indický futbalový tím na majstrovstvách sveta 1950 v Brazílii
Legenda o bosých nohách
V dobe, keď India bojovala za svoju slobodu a bojkotovala tovar vyrobený v Británii, by indickí hráči hrajúci naboso určite ešte viac posilnili indický nacionalizmus, ak by dokázali poraziť Britov na ihrisku, takže väčšina indických hráčov si zachovala zvyk hrať naboso. Hoci indickí hráči neboli zvyknutí nosiť tenisky až do roku 1952, museli ich nosiť na ihrisku, keď pršalo, aby minimalizovali pády.
Indický tím, ktorý experimentoval s nezávislosťou iba v roku 1947 a zúčastnil sa londýnskych olympijských hier v roku 1948 ako absolútne nová sila v medzinárodnom futbale, prehral v prvom kole turnaja s Francúzskom 2:1, ale osem z jedenástich hráčov na ihrisku hralo bez topánok. Ako samotné Britské impérium si India získala srdcia a mysle anglického publika svojím vynikajúcim výkonom a má pred sebou svetlú budúcnosť.
Turnaj chaosu
Svet sa snaží spamätať z následkov druhej svetovej vojny, najhoršej v dejinách ľudstva. Rozbitá Európa si už nemohla dovoliť usporiadať majstrovstvá sveta, a tak bola za miesto konania turnaja v roku 1950 vybraná Brazília. FIFA štedro odmenila AFC jedným zo 16 miest. Ázijské kvalifikačné tímy na majstrovstvá sveta v roku 1950, medzi ktoré patrili Filipíny, Barma, Indonézia a India, turnaj vzdali ešte pred jeho začiatkom kvôli nedostatku finančných prostriedkov. Pre nedostatok finančných prostriedkov však Filipíny, Mjanmarsko a Indonézia prehrali svoje zápasy ešte predtým, ako sa kvalifikácia mohla odohrať. India mala šťastie, že sa kvalifikovala na majstrovstvá sveta bez toho, aby odohrala jediný kvalifikačný zápas.
Kvôli masívnej neúčasti európskych tímov z rôznych dôvodov a odmietnutiu Argentíny zúčastniť sa musela Brazília ako hostiteľka, aby mala 16 tímov a vyhla sa tak trápnym majstrovstvám sveta, stiahnuť tímy z celej Južnej Ameriky a priemerné bolívijské a paraguajské tímy sa na turnaj ledva dostali.
Neúčasť na súťaži
India, ktorá bola pôvodne umiestnená v 3. skupine s Talianskom, Švédskom a Paraguajom, sa z rôznych dôvodov nekvalifikovala na turnaj a premeškala tak svoju jedinú šancu predviesť svoje impérium na majstrovstvách sveta.
Hoci sa neskôr povrávalo, že FIFA nedovolila indickému tímu hrať na turnaji naboso, indický tím ľutoval, že sa turnaja nemohol zúčastniť. Faktom však je, že špecifické pravidlá FIFA týkajúce sa výstroja hráčov vstupujúcich na hraciu plochu neboli formalizované až do roku 1953.
Skutočná história je možno taká, že vtedajšia Celoindická futbalová federácia (AIFF) bola úplne bezmocná kvôli obrovským nákladom približne 100 000 miliónov rupií a že cestovanie približne 15 000 kilometrov do Brazílie na majstrovstvá sveta, ktoré mali menší význam ako olympijské hry, bolo skorumpovanými a hlúpymi indickými úradníkmi považované za úplne zbytočné a lepšie využité na spreneveru. Takže hoci futbalové asociácie indických štátov aktívne financovali náklady na účasť indického tímu prostredníctvom crowdsourcingu a FIFA urobila ťažké rozhodnutie pokryť väčšinu nákladov na účasť indického tímu, kvôli oneskoreniu informácií spôsobenému nesprávnou komunikáciou a nezáujmom o účasť na majstrovstvách sveta sa Celoindická futbalová federácia rozhodla prestať a desať dní pred začiatkom majstrovstiev sveta v roku 1950 poslala telegram FIFA, aby sa na ne pripravila. Nedostatočný čas na prípravu, oneskorená komunikácia a ťažkosti s výberom hráčov urobili z oznámenia, že sa majstrovstiev sveta nezúčastní, najväčšiu chybu v histórii indického futbalu.
Majstrovstvá sveta vo futbale FIFA v roku 1950 v Brazílii skončili s iba 13 tímami, čím sa pripojili k Majstrovstvám sveta vo futbale FIFA v roku 1930 v Uruguaji ako Majstrovstvá sveta s najmenším počtom tímov v histórii. Bola to nevyhnutná etapa pre vývoj Majstrovstiev sveta, ktoré sa trápili, v ére, keď Majstrovstvá sveta ešte neboli globálnym problémom a priťahovali pozornosť rôznych krajín.
Napísané na konci
Rozzúrená FIFA zakázala Indii kvalifikáciu na Majstrovstvá sveta v roku 1954 kvôli ich oznámeniu na poslednú chvíľu, že sa nezúčastnia Majstrovstiev sveta v roku 1950. Indický tím, ktorý bol v tom čase vynikajúci a jeden z popredných tímov ázijskog futbalu, nikdy nedostal šancu hrať na Majstrovstvách sveta. V tých časoch, keď neexistovali žiadne vizuálne záznamy, sa sila Barefoot Continentals dala opísať iba z výpovedí zúčastnených ľudí. Ako povedal Sailen Manna, legendárny indický futbalista, ktorý mal hrať ako kapitán Indie na Majstrovstvách sveta v roku 1950, v rozhovore pre Sports Illustrated: „Indický futbal by bol na inej úrovni, keby sme sa vydali na túto cestu.“
Indický futbal, ktorý, žiaľ, premeškal príležitosť na rozvoj, sa v nasledujúcich rokoch neustále prepadal. Krajina, ktorej celá populácia bola nadšená kriketom, takmer zabudla na veľkosť, ktorú kedysi vo futbale dosiahla, a za dôstojnosť veľkého národa mohla bojovať len v derby Zeme s Čínou.
Neúspech ako prvý ázijský tím, ktorý sa kvalifikoval na Majstrovstvá sveta ako nezávislý národ, a neúspech v strelení prvého gólu ázijského tímu na Majstrovstvách sveta boli v histórii indického futbalu veľkými ľútosťami.
Vydavateľ:
Čas uverejnenia: 11. októbra 2024
